Kto komu v tejto dlhovej kríze dĺži?

Autor: Michal Butek | 7.12.2015 o 10:55 | Karma článku: 4,59 | Prečítané:  582x

Svet trpí dlhovou krízou, vlády takmer všetkých vyspelých krajín sveta míňajú na splnenie svojich predvolebných sľubov požičané peniaze. 

Politici svojim voličom tvrdia, že všetko je v poriadku, úspory sú garantované do výšky 100 000€ štátom, zatiaľ čo štáty sú tým najväčším dlžníkom, tým, kto si od bánk peniaze požičiava, tým, kto tie úspory ľudí míňa. Banky samozrejme tento svoj počin prezentujú ako investíciu do dlhopisov. Keby ľudia vedeli ako hospodária banky s ich peniazmi, tak by ich bankám nenechávali. Štát nedokáže za súčasných podmienok živiť ani sám seba a nie to ešte vykrývať dlhy súkromných bánk ak by nebodaj krachovali. 

A tak sa točíme stále v bludnom kruhu.  Človek pracuje, tvorí hodnotu, časť spotrebuje a časť si „usporí“. Úspory banka požičia štátu a štát ich vyplatí ľudu. A keď už ich nechce štátu požičať komerčná banka tak si nové peniaze vytlačí centrálna banka. A tak je občan spokojný, veď sa má celkom fajn.  Teda aspoň o mnoho spokojnejší ako keby štát prerozdeľoval iba to čo má.

Kedy sa toto divadlo skončí? Keď ilúzia budúcich hodnôt zmizne z povrchu zemského. Keď zanikne ilúzia dôchodkov z požičaného, ilúzia úspor, keď celá ekonomika spľasne. Keď prestaneme ekonomiku držať nad vodou míňaním cudzích peňazí.

Pod povrchom tohto aj iných finančných systémov je vždy schovaná reálna ekonomika a tá nepustí. Chlieb, ktorý sa neupiekol sa nedá zjesť.  Ak verejný sektor spotrebováva viac hodnôt, ako sú tie ktoré štát dokáže získať na daniach a odvodoch, prípadne vytvoriť v štátnych firmách, tak to bude niekomu chýbať. Jedine, že by sme verili v nekonečný rast.

Politici a médiá tvrdia, že to zaplatia budúci daňoví poplatníci. Jasné, to je najschodnejšia cesta. Hoďme ten dlh na niekoho kto sa ešte nenarodil. Ten určite protestovať nebude. Čo keby sme povedali, že ten dlh zaplatia dnešní sporitelia? Alebo dnešní vlastníci? Predstavte si, že by štát jednorazovo zdanil majetok vo výške napríklad 20 percent. Každému by štát vyčíslil koľko vlastní a pätinu by požadoval v hotovosti. Čo by na to občan povedal a ešte dôležitejšie čo by spravil. Ako vieme, že budúci daňoví poplatníci to budú chcieť platiť? Čo, keď si proste demokraticky budú chcieť zvoliť vládu, ktorá sa rozhodne dlh nezaplatiť? Majú na to právo? Alebo musia naše dlhy splácať? Čo keď nájdu spôsob ako vymieňať mimo kontroly štátu hodnoty, ktoré produkujú a spotrebovávajú? Čo im „štát“ urobí? Zavrie ich do basy? Celý národ? Schopnosť štátu vyberať od ľudí dane nie je nekonečná. A tá spoločnosť, kde vláda dokáže vyberať daň vo výške celého produktu jedinca sa volá otrokárstvo. Tak si občan vyber. Keďže každý peniaz je niekoho dlhom, zánikom štátneho dlhu zanikne rovnaké množstvo úspor, či už inflačne alebo natvrdo. Buď zmiznú úspory, alebo prídu kruté dane, alebo zanikne časť štátu a jeho sociálna  funkcia, alebo sa poruší súkromné vlastníctvo a štát opäť olúpi „tých bohatých“. Problémom je že tých bohatých nie je dosť na to, aby sa dlh splatil a navyše sú to často najväčší kamaráti politikov, tak si to nakoniec odskáče zase rádový občan.

Človek ale nie je obeť, tento stav je výsledkom činov každého z nás. To nie politici, ale my všetci sme vytvorili tento svet. A my všetci zároveň máme možnosť to spraviť inak.  My sme si tých politikov dobrovoľne vybrali. Zrejme hlavne z nevedomosti tak nejak tolerujeme tento mechanizmus. Veď to je tak nastavené a my s tým nič nemôžeme robiť. Nie je to tak. Každý z nás ma možnosť robiť svet trošku lepším. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?