Zablúdená ekonómia

Autor: Michal Butek | 12.6.2015 o 11:41 | Karma článku: 4,45 | Prečítané:  651x

Ekonómia je krásna veda, pretože v centre záujmu leží ľudská bytosť. Dnešné ekonomické knihy sú poprekladané grafmi a rovnicami od výmyslov sveta,

miestami to vyzerá akoby ľudstvo bolo stroj ktorého cieľom je produkovať čo najviac. Rast HDP je vnímaný ako úspech, všetci sa tešia keď sa ekonomike darí.  Na človeka sa akosi zabúda.  Čo sú to za frázy „ekonomike sa opäť darí“ alebo „musíme zachrániť ekonomiku“? Do čerta  s celou ekonomikou! My sme sa začali správať akoby to bola živá bytosť, alebo skoro boh ktorému treba prinášať obete. Ekonomike to asi vadiť nebude keď ju prestaneme zachraňovať a keď sa jej nebude dariť. Tu predsa o ekonomiku vôbec nejde.  Ide o človeka. Radšej sa budeme zubami nechtami držať ilúzie, akoby sme si mali predstaviť čo by taký pokles vlastne znamenal. Keď človek prichádza o ilúzie, tak to bolí. A predsa sa to deje v dejinách ľudstva pravidelne.

  Všetko materiálne po čom túžili naši predkovia máme a aj tak sa nič nezmenilo. Možno keby sme si pripustili, že to čo nám chýba ku šťastiu nie je nové auto, dovolenka pri mori alebo vlastný dom. Možno byť akceptovaný, pochopený, milovaný, byť v harmónii so svetom a so sebou samým. Také prosté a predsa tak náročné. Zdá sa nám to nedosiahnuteľné a tak si to aspoň kompenzujeme materiálnymi radosťami.

Čo vlastním sa stalo dôležitejšie ako to čo som, čo cítim. Ale srdce to vidí inak. Potláčame ho. Hovoríme si keby som mal svoj dom, lepšiu prácu, bol by som šťastný. Ženieme sa. A nevšímame si že sa nám rozpadajú väzby. Zabúdame, že spoločnosť je o tom spoločnom. Spoločno sa vytráca. Zostávajú indivíduá snažiace sa získať čo najviac, neuvedomujúc si, že keď zanikne spoločno, rázom stratí hodnotu aj všetko súkromné bohatstvo. Keď zanikne najhodnotnejší verejný statok – mier, tak zrazu je všetko inak. Obrovský dom splácaný desiatky rokov má zrazu hodnotu strechy nad hlavou. Úplne rovnakú ako malá chatrč, kde sa namačkaná parta kamošov zohrieva pri krbe.  A tam, v núdzi sa opäť začne tvoriť spoločnosť,  človek zrazu je tomu druhému bližší. Z nedostatku vzniká rast. Z rastu vzniká eufória...

Možno to tak vždy bolo, ale naozaj to nejde inak? Zvláštne, že práve tie spoločnosti, ktoré považujeme za primitívne tento maniodepresívny cyklus nemajú.  Asi je to tým, že sa starajú o podstatnejšie veci v živote ako je rast ekonomiky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?